MÝTY OPTIKOU AKTUÁLNYCH PRIESKUMOV

Úvod

Vecný výskum slovenských mýtov nemá rozsiahlu tradíciu. Donedávna bol totiž sám mýtotvorný. Ak sa aj naše mýty skúmajú, netýkajú sa zväčša súčasnosti, ekonomiky a sociálneho štátu, ale dejín a kultúrnej pamäti. Štandardnými sú už dnes kolektívne publikácie k rovnomenným výstavám Slovenský mýtus^[1] a Nové Slovensko^[2] v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Obe spadajú do širšieho európskeho výskumu mýtov v posledných desaťročiach, ako ich reprezentuje napríklad veľká kolektívna monografia Mythen der Nationen.^[3]

Prvá publikácia sa týka s výnimkou textu Rudolfa Chmela výtvarného umenia, ale v sprievodných historických textoch Štefana Krčméryho, Alexandra Matušku, Michala Chorvátha, Dominika Tatarku, Milana Rúfusa, Oskára Čepana a Pavla Vilikovského prekračuje za horizont výtvarného umenia do širšie chápanej oblasti kultúry. Druhá knižná publikácia skúma ťažký zrod moderného slovenského životného štýlu v rokoch 1918 – 1949, čím sa dostala za úzko vymedzené územie umenia, a osobitne výtvarného umenia do širokého chápania kultúry a životného štýlu, spojeného tesne so sociálnou kultúrou. Na ňu nadviazala výstava Prerušená pieseň. Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956 s príslušnou knižnou publikáciou.^[4] Mýty nie sú pritom špeciálnou témou Nového Slovenska ani Prerušenej piesne, pokiaľ nepokladáme za mýtotvorné samotné pomenovanie Nové Slovensko a redukciu socialistického realizmu na výtvarné umenie rokov 1948 – 1956.

Podstatné však je, že obe výstavy a publikácie nevenovali pozornosť len slovenským mýtom devätnásteho storočia, ale otvorili otázku mýtov dvadsiateho storočia a ich aktuálneho chápania, čím vytvorili predpolie pre ďalší, širší výskum zahrnujúci kultúru v širokom zmysle slova. Tak chápe teóriu kultúry Clifford Geertz, ako „zhustený popis celkového spôsobu života spoločnosti“^[5], a Samuel Huntington kultúru ako „celok hodnôt, postojov, vier, presvedčení, orientácií a základných predpokladov, ktoré vtláčajú ľudia spoločnosti“.^[6] V tomto zmysle tvorí kultúrnosť a vzdelanosť základ úrovne spoločnosti.^[7]

Z hľadiska skúmania slovenských mýtov bola najširšie komponovaná úspešná kolektívna publikácia Mýty naše slovenské.^[8] Venuje sa slovenským mýtom od počiatkov novodobých dejín Slovenska až po súčasnosť. Jej súčasťou je aj štúdia Maríny Zavackej V čom sme to vlastne žili? Mýty budovania komunizmu. Kladie si otázku, či šlo o „obdobie komunizmu alebo socializmu“, no nehľadá odpoveď na ňu, ale na ospravedlňovanie tohto obdobia s tým, že to, čím bolo, „nebol v skutočnosti komunizmus/socializmus, ale veď viete, ´čo tým myslím´. Všetci to zažili, všetci na to majú názor, či aspoň z toho pocit. Ale pomenovať sa to nedá. Vedomie sa vzpiera. Po racionálnom zhodnotení informácií by bolo treba nevyhnutne uznať, že šlo o obdobie vlády zločineckej organizácie, ktorá okrem iných kriminálnych činov praktizovala aj lúpenie, mučenie a vraždenie“.^[9] Zavacká pritom odkazuje na knihu Kolieska v sovietskom súkolí Mikhaila Hellera: „Mytológia umožňuje veriť v to, čo neexistuje a odmietať to, čo je reálne“.^[10]

Mýty po roku 1945 môžeme nazvať s Charlesom Gattim kultúrou ilúzie.^[11] Alebo s Vladimírom Macurom kultúrou falošnej utópie. Macura v úvode štúdií, zahrnutých do knižnej publikácie esejí Šťastný věk. Symboly, emblémy a mýty 1948 – 1989, píše:

„Knížka usiluje postihnout mechanismy konkrétní kultury, odhalit zákony její emblematiky, demýtizovat její mytologii […] Symboly, emblémy a mýty které nás v této chvíli zajímají, však nejsou záležitostí hluboké minulosti – ještě donedávna tvořily náš svět, patřily ke kódum, se kterými jsme uměli zacházet mechanicky a bezmyšlenkovitě […] Nové mýty střídající dnes mýty včerejší hovoří o „návratu do Evropy“ – zdá se, že práve naše bezprostřední, žitá zkušenost s Utópii představuje paradoxně náš největší vklad do obecného zkušenostního tezauru dějin, který přinášíme do onoho pověstného ´společného evropského domu´ jako dárek z cest. Stojí však před námi ještě povinnost svou vlastní zkušenost racionálně reflektovat“.^[12]

Klasické mýty sú retrospektívne. Socialistické mýty sú prospektívne. To, čo sa viazalo v klasických mýtoch na predhistorickú minulosť, viaže sa v nových socialistických mýtoch na neexistujúcu utopickú budúcnosť. Mýty sú formou nazerania, vyviazaného z faktov, v ktorých hrá hlavnú rolu imaginácia, a nie fakticita.

V tomto zmysle treba chápať aj Mytologie Rolanda Barthesa.^[13] Naša publikácia je averzom Barthesovho konceptu. Jeho záujmom bolo v rámci francúzskej ľavice päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia poukázať na mýty v rámci pravice. Po roku 1968 vzhľadom na medzinárodnú situáciu túto pozíciu opustil. Naším záujmom je obnažovať mýty socializmu v Československu po roku 1945 a s nimi mýty v rámci komunistickej ideológie.  To je jeden podstatný moment našej publikácie. Druhý spočíva v ďalšom obrate – jedným z jadier mýtov, ktorými sa zapodievame, sú pre nás ekonomické a sociálne mýty. Tie sú významne prítomné vo verejnom priestore na Slovensku.

„Za socializmu bolo lepšie“, „všetko bolo lacnejšie“, „nič nám nechýbalo“, „boli kvalitnejšie potraviny a v ich produkcii sme boli sebestační“, „zdravotníctvo fungovalo lepšie a bolo zadarmo“. Väčšina z nás sa už zrejme s takýmito alebo podobnými tvrdeniami stretla. Tí, čo časť svojho života prežili pred rokom 1989 a pamätajú si niečo z tohto obdobia, konfrontujú tieto tvrdenia so svojimi životnými skúsenosťami. Tí neskôr narodení sa musia spoľahnúť na informácie z médií či od svojich rodičov, starých rodičov alebo učiteľov. Lenže ľudská pamäť má tendenciu potláčať negatívne spomienky a uchovávať tie pozitívne. Preto si ľudia o minulosti niekedy vytvárajú nový, zidealizovaný obraz. Boli sme vtedy mladší, zdravší a mali sme oveľa menej informácií, ako funguje svet za železnou oponou.

Dnes máme naopak tendenciu byť k svetu okolo nás kritickejší. A vďaka slobode slova sa môžeme vyjadrovať otvorene, čo za socializmu nebolo možné bez represívnych dôsledkov.

Nie všetci, čo sme reálny socializmus zažili na vlastnej koži, však zdieľame pokrivený nostalgický pohľad na obdobie pred rokom 1989. A už vôbec nezdieľame mýty o socializme, aj keď sa na nás valia najmä na sociálnych sieťach zo všetkých strán. Dlhé roky sme sa usilovali tieto mýty vyvracať aspoň vo svojom blízkom okolí, ktoré podliehalo zidealizovanému pohľadu na obdobie rokov 1948 až 1989. Každý z nás pritom narážal na limity našich vlastných skúseností, ale aj skúseností nášho najbližšieho okolia.

Aj preto sme dospeli k presvedčeniu, že je potrebné postaviť sa k vyvracaniu mýtov o socializme komplexne na základe hĺbkovej analýzy a dostatočného množstva overiteľných faktov. Východiskom pre túto hĺbkovú analýzu reality socializmu v Československu v rokoch 1948 až 1989 sa pre nás stali dnešné predstavy ľudí o socializme, ako aj o úlohe štátu, ktoré boli identifikované v troch aktuálnych prieskumoch verejnej mienky agentúry FOCUS.^[14]

Výsledky kvalitatívneho prieskumu z januára 2018

Prvým krokom bolo zistiť, aké ďalšie mýty o živote v socializme sú rozšírené v slovenskej dospelej a dospievajúcej populácii nad rámec tých, ktoré sme sami poznali. Na to sme využili kvalitatívny prieskum formou skupinových rozhovorov, tzv. fokusových skupín (viac v kapitole Rámcové teoretické a metodické východiská).

Výsledky tohto prieskumu naznačili, že respondenti si socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo u nich aj sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Zároveň u nich prevládal názor, že socializmus garantoval sociálne istoty a školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Naopak, ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci uviedli obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.^[15]

V diskusiách s respondentmi sme testovali hypotézy projektového tímu týkajúce sa mýtov o socializme a sociálnom štáte. Zaujímalo nás, či respondenti prišli do styku s tvrdeniami, ktoré pokladáme za mýty o socializme a sociálnom štáte a či ich považujú za mýty alebo za pravdivé informácie a nespochybniteľné fakty. Tiež nás zaujímalo, s akými inými tvrdeniami alebo informáciami o socializme sa dostali do styku či si ich pravdivosť overovali a či im veria, alebo ich pokladajú za mýty.

Respondenti v rozhovoroch súhlasili s väčšinou predložených tvrdení o socializme, ktoré sa nezakladajú na faktoch (ako potvrdzuje aj text publikácie). Vo všetkých vekových kategóriách napríklad silne rezonovala predstava, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie a potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes. V menšej miere sa respondenti stotožňovali s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa väčšiny opýtaných bol socializmus tiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol podľa nich ekonomicky životaschopný a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti. Ich odpovede, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti, však záviseli od veku. Kým mladší sa jednoznačnejšie vyslovovali pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznili a medzi najstaršími respondentmi by väčšia časť uprednostnila skôr život v socializme.^[16]

Výsledky prieskumu potvrdili naše predpoklady, že rôzne tvrdenia, vykresľujúce život v období rokov 1948 až 1989 skôr v priaznivejšom svetle, sú rozšírené vo všetkých vekových skupinách, s väčšou preferenciou socializmu u starších. Pomohli nám tiež presnejšie zadefinovať témy, respektíve oblasti, ktorým sme sa následne venovali v jednotlivých kapitolách publikácie a tiež naformulovať otázky do reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu verejnej mienky.

Výsledky reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu z apríla 2018

Cieľom reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu (charakterizovaného v kapitole Rámcové teoretické a metodické východiská) bolo overiť, do akej miery sa v slovenskej populácii a v jej jednotlivých kategóriách prechovávajú predpokladané mýty, ktoré sme zmapovali prostredníctvom kvalitatívneho prieskumu a do akej miery ich možno kvantifikovať.^[17]

Asociácie a spomienky na socializmus

V prvej časti kvantitatívneho prieskumu sme respondentom položili všeobecné otázky, ktoré sa týkali ich predstáv o socializme z rokov 1948 až 1989. Ten sa im spontánne spájal predovšetkým s istotami, konkrétne s istotou práce pre všetkých (necelých 20 % respondentov) a sociálnymi istotami, ktoré predstavovali „lacné byty, sociálne zabezpečenie“, „sociálne vymoženosti“, „pomoc štátu občanom“ (takmer 16 %), na druhej strane však aj s totalitou, potláčaním ľudských a občianskych práv (18 %).

Respondenti oceňovali na živote pred rokom 1989 predovšetkým zamestnanosť (36 %) a sociálne istoty (23 %). Medzi pozitíva života v socializme uvádzali v dotazníku aj pokojnejší život, menej stresu (14 %), lepšie medziľudské vzťahy, morálku (11 %) a ekonomickú prosperitu a blahobyt (11 %). Na súčasnom živote vnímali oproti socializmu pozitívne predovšetkým možnosti cestovania, voľný pohyb (39 % respondentov), slobodu a demokraciu (26 %) a dostatok tovarov a služieb (13 %). Naopak, takmer pätina respondentov (18 %) si myslí, že život v súčasnosti nie je – oproti životu pred rokom 1989 – v ničom lepší.

Výsledky tohto celoslovenského reprezentatívneho prieskumu z roku 2018 preukázali, že na Slovensku je stále ešte viac presvedčených, že v socializme sa žilo ľudom lepšie ako teraz než tých, čo si myslia opak. Takúto predstavu deklarovalo takmer 43 % respondentov, pričom 20 % uviedlo, že vtedy sa „žilo výrazne lepšie ako teraz“ a 23 %, že „sa žilo o niečo lepšie ako teraz“. Len 32 % si myslí, že ľuďom sa dnes žije lepšie ako v socializme (graf 1).^[18]

Názory na túto otázku výrazne súvisia s vekom. Kým napríklad v skupine 18 až 24 ročných si iba 18 % respondentov myslí, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie a 37 % si myslí, že teraz sa žije lepšie, vo vekovej skupine nad 65 rokov si až 73 % respondentov myslí, že za socializmu sa žilo lepšie a iba 14 %, že teraz sa žije lepšie.

Viac ako jedna tretina respondentov (39 %) by dala prednosť sociálno-trhovej ekonomike, v ktorej štát do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku, 31 % ekonomike voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu a socialistickej ekonomike iba 17 % respondentov. Podpora typu ekonomiky opäť výrazne súvisí s vekom. Socialistickú ekonomiku preferujú najmä starší.

Aj keď si viac respondentov myslí, že za socializmu sa žilo ľuďom lepšie ako teraz než tých, ktorí si myslí opak, návrat k socialistickej ekonomike by uprednostnila menej ako pätina opýtaných. V mysliach značnej časti obyvateľov Slovenska pretrváva nezlučiteľný paradox mýtizovaného mixu spomienkového optimizmu na socializmus s reálnym uvedomením si výhod trhovej ekonomiky, hoci významne regulovanej štátom.

Hodnotenie tvrdení o socializme

Respondenti zároveň vyjadrili názor na 21 tvrdení o socializme, vykresľujúcich život v období rokov 1948 až 1989 v pozitívnom svetle, ktoré považujeme za mýty, potvrdené v konfrontácii s realitou v nasledujúcich kapitolách. S väčšinou z nich, najmä v sociálno-ekonomických otázkach, sa stotožnila aspoň polovica opýtaných (graf 2). To znamená, že pozitívny, až zidealizovaný pohľad na socializmus prevažuje v mysliach obyvateľov krajiny.

Najviac respondentov súhlasilo s nasledovnými tvrdeniami o socializme:^[19]

1. „Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali sa medzi sebou a boli si bližší“ (celkový súhlas až 81 %) – s tým súhlasila väčšina respondentov vo všetkých vekových a vzdelanostných skupinách, aj tí, ktorí sa identifikovali ako pravicoví a ktorých sme podľa odpovedí na ekonomické otázky definovali ako pravicovo zmýšľajúci.
2. „Za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia“ (79 %) – aj s tým súhlasili respondenti vo všetkých demografických skupinách s výnimkou respondentov, ktorých sme identifikovali ako pravicovo zmýšľajúcich v ekonomických otázkach.
3. „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť“ (77 %) – aj s týmto výrokom sa stotožňovala väčšina respondentov s výnimkou malej skupiny, ktorí sa deklarovali ako jednoznačne pravicoví.
4. „Potraviny v obchodoch boli kvalitnejšie a zdravšie ako dnes“ (71 %) – v prípade tohto výroku však v skupine mladých ľudí od 15 do 18 rokov a od 19 do 25 rokov už nebola väčšina súhlasiacich a medzi jednoznačne pravicovými respondentmi s tým väčšina nesúhlasila.
5. „Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu“ (71 %) – aj v prípade tohto výroku sa viac prejavovalo rozdelenie spoločnosti podľa veku a pravo-ľavého ekonomického rozdelenia, keď výrazne väčší súhlas bol medzi staršími a ľavicovo zmýšľajúcimi respondentmi.
6. „Socializmus bol sociálne spravodlivejší, pretože každý bol odmeňovaný podľa výsledkov svojej práce a neboli také veľké rozdiely v príjmoch“ (69 %) – súhlasila s tým väčšina ľudí vo všetkých kategóriách.

Spomedzi ďalších tvrdení spomeňme dve tvrdenia, s ktorými na naše prekvapenie vyjadrila veľká časť respondentov súhlas, hoci takmer rovnaký podiel opýtaných s nimi nesúhlasil:

1. „Socializmus v Československu nebol totalitným režimom, ľudské práva sa dodržiavali“ (celkový súhlas 45 % a celkový nesúhlas 44 % respondentov);
2. „Každý, kto poctivo pracoval a dodržiaval zákony, mohol slobodne prejavovať svoje názory bez toho, aby bol za to akokoľvek postihovaný.“ (celkový súhlas 45 % a celkový nesúhlas tiež 45 % respondentov).

Len v prípade troch tvrdení o socializme prevažuje nesúhlas nad súhlasom:

1. „Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli slobodné a demokratické“ (celkový nesúhlas 52 %); väčšinovú podporu malo toto tvrdenie iba u nekvalifikovaných manuálne pracujúcich a súhlasila s tým rovná polovica respondentov vo veku nad 65 rokov.
2. „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes“ (celkový nesúhlas 60 %); Toto tvrdenie malo väčšinovú podporu iba v skupine respondentov, preferujúcich návrat centrálne plánovanej ekonomiky z čias socializmu.
3. „Bežný človek, ak chcel, mohol slobodne cestovať kamkoľvek do zahraničia“ (celkový nesúhlas 71 %). S tým nesúhlasila dokonca aj väčšina respondentov zo skupiny tých, čo preferovali návrat socialistickej podoby ekonomiky.

Predstavy o úlohe štátu a iné súvislosti

Nad rámec zistení o vnímaní socializmu môžeme doplniť vybrané výsledky prieskumu, týkajúce sa predstáv respondentov o úlohe štátu v spoločnosti a ich politicko-hodnotového zaradenia v ekonomických otázkach.^[20]

Najvyšší podiel súhlasných postojov s tvrdeniami o úlohe sociálneho štátu sme zaznamenali v prípadoch štátnych intervencií v oblastiach zdravia, školstva, v pracovno-právnej oblasti, v sociálnej starostlivosti a životnej úrovni.

Až 87 % respondentov súhlasilo s názorom, že „zdravie nie je tovar, preto štát musí garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých“ a 81 % s tým, že „spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po vysokú školu“. A približne tri štvrtiny opýtaných súhlasilo s tvrdením, že „ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov, zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu, nezamestnanosť by bola vyššia“ a 69 % vyjadrilo súhlas s tým, že „ľudia nie sú ochotní v dostatočnej miere dobrovoľne pomáhať ľuďom v núdzi, preto sa o nich musí prostredníctvom sociálneho systému starať štát,“ a že „minimálna mzda pomáha ľuďom s nízkou kvalifikáciou“.^[21]

Pohľad výraznej väčšiny respondentov na úlohu štátu môžeme hodnotiť ako silno kolektivistický, a to dokonca aj u respondentov, ktorí sami seba identifikovali ako stredových či dokonca ekonomicky pravicových, respektíve u voličov politických strán, ktoré sa zaraďujú napravo od stredu, respektíve ako stredopravé a protrhové.

Najviac respondentov (39 %) zaradilo samých seba do kategórie „ani ľavicovo, ani pravicovo (stred)“, relatívne menej sa zaradilo k pravici v ekonomických veciach (26 %) a ešte menej k ľavici (iba 22 %). Na základe kombinácie ich vyjadrení a výrokov súvisiacich s mierou intervencie štátu v ekonomických otázkach to však vyšlo inak. Podľa toho možno pokladať 55 % za celkovo ľavicovo zmýšľajúcich (32 % ľavicovo zmýšľajúcich a 23 % naľavo od stredu), za stredovo zmýšľajúcich (nevyhranených) 34 % a iba 11 % respondentov za celkovo pravicovo zmýšľajúcich (7 % napravo od stredu a 4 % ako pravicovo zmýšľajúcich respondentov).

Najvyššiu mieru podpory má výrok, že „štát by mal čo najviac chrániť zamestnancov a ich práva voči zamestnávateľom“. Súhlasilo s nim 76 % respondentov. Tvrdením s druhou najvyššou mierou podpory je, že „štát by mal zabezpečiť, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň“. S týmto výrokom súhlasilo 68 % respondentov, zatiaľ čo s výrokom, že „o svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať predovšetkým každý sám“, vyjadrilo súhlas len 16 % opýtaných.

Jediným prípadom zo siedmich dvojíc výrokov, kde sa viac respondentov priklonilo k „pravicovej“ alternatíve, bol výrok, že „súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, zásahy doňho sú možné iba vo výnimočných prípadoch“. S tým súhlasilo 46 %. Naopak, s jeho protipólom, že „vo verejnom záujme možno súkromné vlastníctvo obmedziť, verejný záujem musí mať prednosť pred súkromným“, súhlasilo iba 27 % respondentov.

Na základe prieskumu sme u veľkej časti respondentov zaznamenali rozpor medzi tým, ako sa sami zaraďujú v ekonomickej a sociálnej oblasti a ako sme ich zaradili my na základe odpovedí na otázky, týkajúcich sa preferovania štátnej intervencie alebo trhu a osobnej zodpovednosti. Podľa nášho rozdelenia boli respondenti v skutočnosti viac ekonomicky vľavo oproti tomu, ako sa sami identifikovali. Napríklad z respondentov, ktorí sa považujú v ekonomických veciach za pravicovo orientovaných sme na základe ich postojov identifikovali 44 % z nich ľavicovej orientácie, 37 % stredovej a iba 19 % pravicovej orientácie. Veľká časť respondentov, ktorí sami seba definujú ako ekonomicky pravicových, de facto preferuje výrazné zasahovanie štátu do ekonomiky a sociálnej oblasti alebo nemá na to vyhranené postoje.

Výsledky online kvantitatívneho prieskumu z augusta 2019

Po reprezentatívnom kvantitatívnom prieskume sme zrealizovali online kvantitatívny prieskum na priebežné otestovanie presvedčivosti argumentov spracovaných v jednotlivých kapitolách publikácie. Cieľom prieskumu bolo zistiť, ako sa zmenia konkrétne predstavy ľudí o socializme v prípade, ak ich konfrontujeme s faktami – prostredníctvom krátkeho textu vyvracajúceho daný mýtus.

Respondenti, ktorí v úvode online prieskumu deklarovali, že život za socializmu bol pre ľudí lepší alebo rovnaký ako dnes, následne zaujali stanovisko ku konkrétnym tvrdeniam o socializme predtým a potom, ako si prečítali krátky text na základe predbežných výsledkov našej publikácie, ktorý toto tvrdenie vyvracal. Išlo o fakty vyvracajúce mýty, ktoré sa týkali životnej úrovne zamestnancov a dôchodcov, úspešnosti ekonomiky, konkurencieschopnosti československých výrobkov v zahraničí, životného prostredia a zdravotnej starostlivosti počas socializmu v rokoch 1948 až 1989.

Prieskum ukázal, že argumenty, založené na faktoch, dokázali zmeniť po prvom prečítaní článku názor na život v socializme u 19 až 27 % respondentov. Do úvahy však treba vziať, že v prieskume sme použili iba malú časť rozsiahlej publikácie, ktorá obsahuje komplexnú argumentáciu podporenú množstvom príkladov a overiteľných faktov. Prieskum zároveň potvrdil opodstatnenosť ďalších aktivít, prostredníctvom ktorých budeme výsledky štúdie prezentovať, napríklad prostredníctvom diskusii či popularizačných článkov.

Ďalších 11 až 23 % reagovalo opatrnejšie a vyjadrilo pochybnosti alebo neistotu, pokiaľ ide o pravdivosť alebo dôveryhodnosť použitých argumentov a faktov. U týchto ľudí však existuje istý predpoklad, že si tieto fakty overia a zmenia názor, resp. ak budú v budúcnosti konfrontovaní s mýtmi o socializme, budú menej náchylní im uveriť a skúsia si ich najprv overiť z rôznych dostupných zdrojov.

Úplne odlišnou kategóriou bolo 13 až 28 % respondentov, ktorí odmietajú predložené fakty a považujú ich za snahu ukázať socializmus v negatívnom svetle. U nich sú mýty o socializme tak hlboko zakorenené, že odmietajú prijať realitu a naďalej chcú žiť vo svete svojich zdeformovaných predstáv.

Špecifickou kategóriou sú ľudia, ktorí po prečítaní článkov skonštatovali, že ich tieto fakty neprekvapili, lebo ich poznali. Táto skupina bola v skúmanej vzorke najväčšia, predstavovala 28 až 52 % respondentov. Táto skupina respondentov fakty pozná a nespochybňuje, ale je zaujímavé, že napriek tomu z nejakého dôvodu verí mýtom o socializme.

Záver

Výsledky prezentovaných prieskumov verejnej mienky, a predovšetkým reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu, preukázali, že aj v súčasnosti si viac ľudí na Slovensku myslí, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie ako dnes než tých, čo si myslia opak. Podložené je to aj tým, že v populácii stále rezonujú pozitívne predstavy o viacerých konkrétnych oblastiach reálneho socializmu, ktoré sú skreslené a nezodpovedajú dobovej realite. Dokumentujú to aj nasledovné kapitoly publikácie, ktoré ich potvrdili ako mýty. U väčšiny respondentov sa zároveň potvrdili kolektivistické postoje v pohľade na úlohy štátu, a to vo veľkej miere aj u respondentov, ktorí sa v ekonomických otázkach deklarovali ako stredoví alebo pravicoví.

Pozitívne vnímanie socializmu značnou časťou obyvateľstva podľa nás súvisí aj s tým, že mnoho ľudí podlieha mýtom o socializme, spomienkovému optimizmu a relativizovaniu represívnosti socialistického režimu. Príčinou pozitívneho vnímania socialistického režimu je aj nedostatočná historická pamäť a preferencia istôt pred slobodou, spojenou s rizikami, vyžadujúcou si osobnú zodpovednosť. A práve toto rozšírené podliehanie mýtom o socializme (ako aj o sociálnom štáte) podkopáva osobnú zodpovednosť a otupuje ostražitosť ľudí voči odkrajovaniu ich slobôd.

Skreslené predstavy ľudí o reálnom socializme, ktoré identifikovali prezentované prieskumy, sú východiskovým pohľadom na vybrané mýty. V nasledujúcich častiach publikácie ich spolu s ďalšími mýtmi o socializme hlbšie rozoberáme (aj v kontexte ich príčin a dôsledkov) a konfrontujeme s realitou v rokoch 1948 až 1989 v Československu. Veríme, že naša publikácia konkrétnymi faktami vyvracajúcimi vžité mýty o socializme argumentačne podporí všetkých, ktorých cieľom je vecne diskutovať o socializme a jeho dôsledkoch na Slovensku.

Literatúra

Poznámky pod čiarou

1. Hrabušický (2006). ↑

2. Hrabušický (2011). ↑

3. Flacke (1998). ↑

4. Kusá, Morháčová (2012). ↑

5. Geertz (2000), s. 13. ↑

6. Huntington (2000), s. 9. ↑

7. Zajac (2016), s. 13 – 20, tu s. 19. ↑

8. Krekovič, Mannová, Krekovičová (2005), s. 223 – 238, tu s. 223. ↑

9. Zavacká (2005), s. 223 – 238, tu s. 223. ↑

10. Tamže, s. 224. Odkaz na citát Mikhaila Hellera je z jeho knihy Cogs in the Soviet Wheel. The Formation of Soviet Man (Heller, 1988). ↑

11. Gatti (2006). ↑

12. Macura (1992), s. 5. ↑

13. Barthes (2004). ↑

14. V nasledujúcom texte kapitoly prezentujeme výsledky prieskumov verejnej mienky agentúry FOCUS, zrealizované v rokoch 2018 a 2019 pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (charakterizované v kapitole Rámcové teoretické a metodické východiská), ktoré sú zamerané na otázky týkajúce sa socializmu. Podobné výsledky potvrdili aj iné prieskumy verejnej mienky. Z aktuálnych dávame do pozornosti výsledky prieskumu Nežná revolúcia a ponovembrový vývoj očami občanov SR a ČR v rámci projektu Hodnoty v dynamike spoločenských zmien na Slovensku a v Európe, ktorý zrealizovali Sociologický ústav SAV, Inštitút pre verejné otázky, Centrum pro výzkum veřejného mínění a Sociologický ústav Akademie věd ČR v spolupráci s agentúrou FOCUS (Bútorová, Klobucký, Tabery, 2019). ↑

15. Potočár, Dostál, Gonda (2018). ↑

16. Tamže. ↑

17. Nižšie prezentované výsledky tohto kvantitatívneho prieskumu vychádzajú zo záverečnej správy agentúry FOCUS, zverejnenej na webe Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (FOCUS, 2018). ↑

18. Takýto stav pretrváva napriek tomu, že príklon k socializmu na Slovensku sa napríklad oproti roku 2001 znížil, kedy podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry FOCUS pre Inštitút pre verejné otázky (IVO) v tom roku až 61,9 % považovalo život v socializme za lepší ako dnes a len 12,8 % si myslelo naopak, že život v súčasnosti je lepší ako pred rokom 1989 (Dostál, Potočár, Gonda, 2018). Aj súčasné preferencie slovenských občanov pri hodnotení života v socializme považujeme oproti súčasnosti za vysoké, pričom vysoké sú aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Podľa údajov zverejnených think tankom GLOBSEC Policy Institute v roku 2018 pokladá napríklad obdobie reálneho socializmu za lepšie pre život ľudí ako dnešok na Slovensku 41 % ľudí, zatiaľ čo v Maďarsku 34 %, v Česku 22 % a v Poľsku iba 18 % (Milo, Klingová, Hajdu, 2018, s. 37). ↑

19. Kuhn, Potočár, Dostál, Gonda (2018) a viac v FOCUS (2018). ↑

20. Výsledky prieskumov, ktoré sa týkajú predstáv ľudí o úlohe štátu budú podrobnejšie prezentované v našej nasledujúcej publikácii pod názvom Sociálny štát: realita namiesto mýtov. ↑

21. FOCUS (2018). ↑