Fakty a vyvrátenie mýtu ↓
Uzavretosť pred Západom a ekonomické zaostávanie za ním sa prejavovalo negatívne aj v doprave a technickej infraštruktúre. Dedičstvo socializmu v podobe pomalých a zadlžených železníc, takmer neexistujúcich diaľnic, neexistujúcich koridorov, neexistujúceho metra v Bratislave, nemoderných letísk a závislosti na ruskom plyne si nesieme dodnes.
Prioritou komunistov v oblasti dopravy bola dodávka surovín pre ťažké strojárstvo, pričom to sústreďovali do lokalít, ktoré sa na to logisticky nehodili. Dôsledkom bolo umelé dosahovanie vyšších výkonov za cenu ekonomickej neefektívnosti a nadmerného využívania uhlia a iných fosílnych palív.
Uprednostnená nákladná doprava spôsobovala také kapacitné vyťaženie železnice, že sa prejavila na nízkej rýchlosti spojov, ich vysokej nepravidelnosti (vrátane meškaní) a zastaranom a neudržiavanom vozovom parku s dôsledkom nízkeho komfortu osobnej železničnej dopravy. Napriek zameraniu na kvantitu bola dĺžka elektrifikovaných československých železníc v prepočte na 1 obyvateľa ešte v rok 1988 významne kratšia ako v Rakúsku (0,24 km oproti 0,42 km – viď tabuľka 16).
Cestnú dopravu obmedzovalo pomalé tempo výstavby ciest i preťaženosť autobusových liniek, najmä tých mestských. V oblasti osobnej dopravy boli dve najväčšie mestá (Praha a Bratislava) spojené až v roku 1980. Dĺžka diaľnic bola v Československu v roku 1989 až 6-násobne kratšia ako v Rakúsku v prepočte na 100 tisíc obyvateľov, pričom na Slovensku boli aj v tomto roku ešte iba niekoľkokilometrové úseky diaľnic.
Počas socializmu bol v oblasti mestskej dopravy v Bratislave nosným dopravným prostriedkom nízko-kapacitný dopravný autobus, kým v susednej Viedni šlo o rozsiahly systém nadzemných a podzemných dráh. Zákaz podnikania a odtrhnutie ekonomiky od pôsobenia dopytu a ponuky zároveň viedli k potlačeniu rozvoja individuálneho motorizmu, typickej črty rozvinutej západnej civilizácie 20. storočia.
Nemoderná letecká preprava osôb a vysoké náklady znemožňovali ďalší rozvoj tohto odvetvia. Počet prepravených osôb leteckou dopravou v socialistickom Československu stagnoval, až klesal a výrazne zaostával za Rakúskom, najmä v osemdesiatych rokoch: v roku 1989 bol počet leteckých pasažierov na tisíc obyvateľov v Československu 4-násobne nižší ako v Rakúsku.
Problémom a rizikom do budúcnosti je dôsledok závislosti socialistického Československa na potrubnej doprave zo ZSSR v podobe dnešnej závislosti Slovenska na dodávkach ropy a zemného plynu z Ruska (viac v kapitole 2.8 Infraštruktúra).
