Fakty a vyvrátenie mýtu ↓

Československo patrilo v rokoch 1918 až 1938 podľa údajov HDP na obyvateľa medzi 20 najvyspelejších ekonomík sveta, pričom malo vtedy mierne nižšiu, resp. takmer identickú ekonomickú úroveň ako Rakúsko a vyššiu úroveň ako Fínsko. Po 2. svetovej vojne malo mierne nižšiu úroveň HDP na obyvateľa ako Fínsko, dobehlo vojnou zdecimované a predtým výkonnejšie Nemecko a predbehlo aj zdecimované Rakúsko. 

Od uchopenia moci komunistami vo februári 1948 však nastal zvrat a ekonomické nožnice medzi socialistickým Československom a týmito a inými západnými krajinami sa čoraz viac roztvárali v neprospech Československa (viď príloha 3). 

Kým v roku 1948 bolo HDP na obyvateľa Československa na úrovni 121 %, tak do roku 1989 sa aj podľa jeho oficiálne nadhodnotených údajov prepadlo na 58 %. 

Reálna ekonomická priepasť medzi socialistickým Československom (resp. aj ostatnými socialistickými štátmi) a západnými krajinami s trhovou ekonomikou bola ešte väčšia.  

Podstatné je, že prehlbujúce sa zaostávanie za Rakúskom a inými krajinami Západu sa prejavovalo v nižšej a stále viac zaostávajúcej životnej úrovni ľudí, napríklad ich reálnych príjmov a kúpnej sily, vybavenosti domácností rôznymi statkami dlhodobej spotreby a očakávanej strednej dĺžky života ľudí. 

Podobne a ešte viac ekonomicky a inak zlyhali aj socialistické experimenty v ostatných krajinách v Európe a inde vo svete. Dobrým príkladom je Nemecko. Kým v čase rozdelenia na západonemeckú SRN a východonemeckú NDR dosahovali oba štáty približne rovnakú ekonomickú úroveň, v roku 1991 bolo HDP na obyvateľa v NDR už iba na tretinovej úrovni oproti SRN. 

Ešte k väčšiemu prepadu došlo napríklad v Severnej Kórei oproti južnej časti kórejského poloostrova. 

Príklad Československa a ostatné skúsenosti socialistických experimentov v spoločnostiach sú historickými dôkazmi ich ekonomickej neúspešnosti, ekonomického a technologického zaostávania za trhovými ekonomikami a systematického zlyhávania. Vyplynuli z realizovania socialistických charakteristík: centrálneho riadenia ekonomiky a znemožnenia ľuďom vlastniť majetok, s ktorým by mohli podnikať (viac vo vyvrátení mýtu Socialistické hospodárstvo v Československu bolo vyspelé, ktoré napĺňalo reálne potreby ľudí a fungovalo efektívnejšie ako „chaotický“ trhový systém a v kapitolách publikácie 2.1 Ekonomické zaostávanie za Západom a 2.2 Centrálne hospodárstvo bez súkromného vlastníctva).