Petra Augustínová Od roku 2015 kedy nastal príval utečencov prevažne zo Sýrie, čelí švédsky model sociálneho štátu kríze.
Je pravda, že stúpajúcim počtom azylantov v krajine sa zvyšuje aj tlak na sociálne výdavky štátu. Je však naivné myslieť si, že pred migračnou krízou vo Švédsku model lokálneho blahobytu fungoval ako švajčiarske hodinky.
Keby bolo Švédsko najúspešnejšia spoločnosť, akú kedy svet videl (1), toto miesto by určite neopustil v roku 2014 – teda v perióde pred imigračnou krízou – rekordný počet občanov, ktorého číslo bolo vyššie než priemerné ročný údaj vysťahovalcov počas masovej emigračnej vlny v období medzi rokmi 1850 až 1930, v dôsledku nezamestnanosti a agrárneho zlyhania. (2)
Počas druhej svetovej vojny však Švédsko zastávalo pozíciu neutrálneho neparticipujúceho diváka, a tak nemuselo čeliť ničivým dopadom mocenských bojov a tak nemuselo nanovo budovať svoju hospodársku základňu, bankový systém a krajinu ako celok, ako to bolo v prípade väčšiny štátov Európy. Bolo o krok vpred a vykročilo cestou voľného trhu a princípu laissez faire bez zásahov štátu. Bolo to práve v tomto období, keď ekonomika krajiny napredovala plnou parou vpred a kedy sa kreovali najväčšie švédske firmy známe po celom svete dodnes.
S pribúdajúcim bohatstvom prevládli v krajine hodnoty sociálnej solidarity a Švédi sa pustili do budovania svojej časti nordického modelu. Jedným z jeho pilierov základom bolo zdaňovanie. Jeho vysoké hodnoty sa nie vždy stretli s porozumením a nespornou solidaritou daných subjektov. V niektorých mediálnych prípadoch dosahovalo daňové zaťaženie dokonca výšku 102 %, čo platilo pre Astrid Lindgrenovú, autorku Pippi Dlhej pančuchy. (3) Zdvojnásobenie odberu daní za produkciu filmu (4) zintenzívnilo odchod uznávaného švédskeho režiséra Ingmara Bergmana z domoviny do Nemecka. (5)
Približne od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa v krajine iniciuje tzv. „švédsky experiment“ – experiment v sociálnej vede s ničivým výsledkom. Vládne výdavky, dane a regulácie sa postupne dramaticky rozširovali, čo malo za následok zhoršovanie hospodárskej výkonnosti krajiny. O dve dekády na to sa krajina ocitla v deštruktívnej ekonomickej kríze, a bola prinútená urobiť radu opatrení na ustúpenie od „švédskeho experimentu“ v podobe deregulácie, liberalizácie a znižovania daní. (6) Na uvedenie príkladu, až v roku 1992 komerčné rádiové a televízne stanice boli povolené a švédsky letecký priemysel sa odbremenil od domáceho regulovaného monopolu SAS a Linjeflyg. Rok 1995 bol prelomový, kedy dané reformy začali žať úrodu v podobe ekonomického rastu, preklenujúc rovnaký smer krajiny do súčasnosti. (7)
V štáte sociálneho blahobytu všeobecne platí, že prostriedky sa rozdeľujú smerom od bohatých k chudobným. Švédsko síce inkasuje nemalé finančné prostriedky od zamestnaných s vysokým príjmom, existuje tu však riziko demotivácie a emigrácie. Navyše, štát Vikingov udržuje spotrebné dane na jednom z popredných miest na svete. V roku 2019 predstavovala daň z pridanej hodnoty 25 %, čo je druhá najvyššia hodnota po Maďarsku s 27 % DPH. (8) Vysoké spotrebné dane platia všetci bez rozdielu, pričom náklady na spotrebný tovar tvoria väčšinu výdavkov práve menej majetných spoluobčanov.
Prístup k zdravotnej starostlivosti je asi najpálčivejšia problematika sociálneho štátu, nakoľko tu dochádza ku kolízii obmedzených zdrojov s neobmedzeným dopytom. Rovnako to je aj vo Švédsku, kde v roku 2011 čakacie doby na termín u špecialistu predstavovali minimálne 4 týždne, a minimálne 4 mesiace si pacienti počkali na rôzne chirurgické zákroky. (9)
Z letmého pohľadu do minulosti krajiny s najúspešnejším modelom sociálneho štátu je teda zrejmé, že je experimentálnym prototypom skúšky a omylu, že obsahoval systémové a jednorazové pochybenia, a to dávnejšie od, aj bližšie k utečeneckej kríze v roku 2015.
Použité zdroje:
(1) Toynbee, Polly. The most successful society the world has ever known. 25.11.2005. Dostupné na internete: <https://www.theguardian.com/politics/2005/oct/25/society.foreignpolicy>
(2) The Local. More Swedes than ever are moving abroad. 07.01.2016. Dostupné na internete: <https://www.thelocal.se/20160107/more-swedes-than-ever-are-moving-abroad>
(3) Fox, Margalit. Astrid Lindgren, Swedish Writer of Pippi Longstocking Tales, Dies at 94. 28.01.2002. Dostupné na internete: <https://www.nytimes.com/2002/01/28/books/astrid-lindgren-swedish-writer-of-pippi-longstocking-tales-dies-at-94.html>
(4) Weinraub, Bernard. Bergman in Exile. 17.10. 1976. Dostupné na internete: <https://www.nytimes.com/1976/10/17/archives/bergman-in-exile-ingmar-bergman-in-exile.html>
(5) The Associated Press. Swedish film director Ingmar Bergman dies at 89. 30.07.2007 . Dostupné na internete: <https://www.cbc.ca/news/entertainment/swedish-film-director-ingmar-bergman-dies-at-89-1.642228>
(6) Lindbeck, Assar. The Swedish Experiment. Journal of Economic Literature, 1997, vol. 35, issue 3, 1273-1319. Dostupné na internete: <https://econpapers.repec.org/article/aeajeclit/v_3a35_3ay_3a1997_3ai_3a3_3ap_3a1273-1319.htm>
(7) Bergh, Andreas. The Rise, Fall and Revival of the Swedish Welfare State: What are the Policy Lessons from Sweden? IFN Working Paper No. 873, 2011. Dostupné na internete: <https://www.ifn.se/wfiles/wp/wp873.pdf>
(8) OECD. Consumption Tax Trends. 2019. Dostupné na internete: <https://www.oecd.org/tax/consumption/consumption-tax-trends-sweden.pdf>
(9) OECD. Health at a Glance 2011: OECD INDICATORS. 2011. s.145. Dostupné na internete: <https://www.oecd.org/els/health-systems/49105858.pdf>
