„Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli slobodné a demokratické“.
súhlasila viac než tretina respondentov (36 %) podľa prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018
Fakty a vyvrátenie mýtu ↓
Jedna kandidačná listina, jedna strana, jeden hlasovací lístok, jeden kandidát na daný post, ľud voliaci ako jeden muž. Jedna kandidačná listina Národného frontu[1] s dominanciou kandidátov Komunistickej strany Československa, ktorá bola podľa článku 4 vtedajšej ústavy vedúcou silou v spoločnosti i v štáte. Hlasovací lístok zväčša voliči vkladali do urny bez úpravy, málokto si trúfol ísť vo volebnej miestnosti za plentu. Hoci zákon de iure umožňoval kandidatúru viacerých súperov, de facto k tomu nedochádzalo, o post sa uchádzal jeden kandidát. Účasť voličov sa blížila k sto percentám. Kto neprišiel „dobrovoľne“ voliť, bol podozrivý. Tak vyzerali voľby v totalitnom komunistickom režime pred rokom 1989. Voľby, ktoré nespĺňali základné atribúty slobodných volieb v demokratickej spoločnosti (viac v kapitole 3.2 Samospráva a voľby).
Fakt, že o voľbách konaných v Československu v období pred rokom 1989 nemožno hovoriť ako o slobodných a demokratických, potvrdzuje jeden z respondentov (vek 58 rokov) kvalitatívneho prieskumu FOCUS (2018) realizovaného formou skupinových diskusií, a to nasledovne:
„Neboli to vôbec demokratické voľby. Nemali sme si z čoho vyberať. Bola jedna vládnuca strana a dostali sme jeden lístok. A nemali sme ako teraz, 17 strán a začiarkovať kandidátov. Jedna vládnuca strana, ktorú sme museli voliť. To neboli demokratické voľby.“
Ako sa volilo za socializmu[2]
- od roku 1971 boli voľby každých päť rokov, aby sa zosúladili s konaním zjazdov strany, predtým boli každé štyri roky,
- najskôr bol zjazd Komunistickej strany Slovenska, potom KSČ a potom voľby. Čisto česká zložka strany neexistovala,
- volili sa naraz zástupcovia snemovní Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady,
- zároveň sa volili aj orgány Národných výborov, ktoré fungovali ako orgány štátnej správy na miestnej úrovni,
- zoznam kandidátov bol jednotný, zostavoval sa na základe návrhov Národného frontu, väčšinu obsadili komunisti,
- kandidátky do predsedníctiev zákonodarných zborov dokonca schvaľovalo predsedníctvo Ústredného výboru KSČ,
- zoznam kandidátov bol rozdelený podľa regiónov, každý mohol teda voliť len kandidátov za svoj okres a kraj.
[1] Národný front sa po februárovom prevrate v roku 1948 stal jedným z nástrojov totalitného politického systému. Národný front združoval všetky štátom povolené masové a záujmové organizácie. Zároveň slúžil formálne navonok ako akási komunistická obdoba koalície politických strán v demokratických štátoch. V skutočnosti bol organizačným nástrojom komunistickej strany na ovládnutie celej spoločenskej scény.
[2] Prevzaté z denníka SME, https://domov.sme.sk/c/20109229/za-socializmu-boli-povolene-tri-strany-vyhrat-mohli-len-komunisti.html
