2.5 SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Úvod

Častokrát sme vo verejnej diskusii konfrontovaní s názorom, že pokiaľ by neexistoval sociálny štát, tak by určité druhy služieb ako dôchodkové zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť či sociálne služby neboli poskytované, respektíve by boli poskytované nedostatočne a len vybranej skupine ľudí. Súčasťou toho je rozšírená predstava, že pred existenciou sociálneho štátu takéto sociálne služby neexistovali. U značnej časti politikov, intelektuálov a verejnosti panuje zároveň presvedčenie, že sociálny štát je dôvodom a kvalitatívnym garantom poskytovania týchto statkov. Okrem toho napríklad podľa výsledkov prieskumu agentúry FOCUS si u nás až takmer 71 % ľudí myslí, že vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších k chudobnejším.^[1]

Konfrontovať tieto predstavy môžeme napríklad realitou o tom, akým spôsobom a či vôbec boli sociálne služby, vzdelanie a zdravotníctvo poskytované pred zavedením sociálneho štátu a aká je súčasná kvalita a dôsledky jeho zavedenia v jednotlivých oblastiach v Spojenom kráľovstve. Ide o krajinu s bohatými dejinami a históriou a zároveň krajinu, ktorá bola významnou ekonomickou a politickou svetovou veľmocou v 18. a 19. storočí, kedy bolo príkladom minimálneho štátu s veľkým dôrazom na nízke daňové zaťaženie a voľný trh. Rovnako je však považované aj za krajinu, v ktorej došlo, hlavne po druhej svetovej vojne, k expanzii sociálneho štátu do množstva oblastí každodenného života ľudí.

2.5.1 Spojené kráľovstvo pred zavedením sociálneho štátu

Akým spôsobom bolo v období Viktoriánskeho Anglicka a Spojeného kráľovstva, dávno pred vznikom sociálneho štátu, poskytované sociálne zabezpečenie? V Anglicku platili od roku 1601 tzv. Poor Laws – zákony riešiace sociálne zabezpečenie v období kráľovnej Alžbety. Ako základ sociálneho zabezpečenia slúžili až do roku 1832, kedy Edwin Chadwick (vedúci kráľovskej komisie zaoberajúcej aspektami Poor Laws) predniesol správu, popisujúcu sociálne dôsledky daného zákona. V jeho správe sa nachádza, že systém štátnych sociálnych benefitov, mimo iného, poškodzuje charakter prijímateľov sociálnej pomoci, vytvára závislosť na pomoci a odrádza od úspor a sporenia. Navrhol aby sa zrušilo vyplácanie takmer všetkých sociálnych dávok. Týmto dal základy pre vznik Viktoriánskeho Anglicka.

Nasledovalo obdobie, ktoré je doteraz známe svojim ukážkových prístupom k cnostiam, práci a povinnosti. Z ekonomického pohľadu Anglicko v tomto období prosperovalo. Priemyselná produkcia ku koncu storočia narástla 5,4-násobne oproti roku 1834, rast zaznamenali aj priemerné mzdy očistené o infláciu, či celkový ekonomický rast.^[2] Táto prosperita sa opierala o kultúru individualizmu, dobrovoľnej spolupráce, rešpektu k vlastníctvu a dohodám a celkovo o realizované myšlienky klasického liberalizmu, ktorých spoločným menovateľom boli osobná sloboda a zodpovednosť.^[3]

V spoločnosti sa veľká časť pozornosti upriamovala a aj upriamuje k sektorom zdravotníctva a školstva. Tie bývajú úzko späté so sociálnym štátom a mnohí si nevedia predstaviť ich existenciu bez štátneho vplyvu a regulovania. Zdravotníctvo a školstvo významne zasahujú do konkrétneho života každého jednotlivca a týkajú sa budúcnosti smerovania spoločnosti. Preto sa bližšie pozrieme práve na tieto dva sektory.

Zdravotníctvo

Akým spôsobom boli poskytované zdravotnícke služby pred zavedením sociálneho štátu? Kto staval nemocnice, keď silný sociálny štát neexistoval a akým spôsobom boli financované?

Až do začiatku 18. storočia boli na území Londýna iba dve nemocnice. Od roku 1720 do roku 1750 len v Londýne pribudlo ďalších päť, ostatné vznikali v iných častiach Anglicka. Z 550 nemocníc v roku 1906 bolo viac ako 400 založených pred rokom 1850. Tieto nemocnice boli zakladané váženými a bohatými rodinami, hercami, úspešnými podnikateľmi, či umelcami. Popri charitatívnych nemocniciach vznikali aj nemocnice pod zodpovednosťou lokálnej samosprávy. -V roku 1936 charitatívne nemocnice ošetrovali 60 % pacientov vyžadujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť. Táto veľká rôznorodosť inštitúcií vytvárala vysoko konkurenčné prostredie, ktoré slúžilo pacientom. Britská medicína bola v tomto období dlhodobo svetovým lídrom v zdravotníckom výskume a nových objavoch (napríklad v znalostiach o šírení cholery, vakcínach, anestézii, či v objave a výskume antibiotík).

Pacienti boli vyzývaní k platbe za zdravotnú starostlivosť, ak to bolo v ich možnostiach. Platby boli rôznorodého charakteru. Niektorí platili v hotovosti, iní sa poistili či už v komerčnej zdravotnej poisťovni, alebo vo svojom svojpomocnom spolku. Ďalší platili pravidelnú čiastku či už priamo svojej nemocnici, prípadne svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Všeobecní lekári prispôsobovali výšku poplatku možnostiam pacienta. Nemocnice taktiež poskytovali svoje služby chudobnejším občanom bez poplatku. Aj vďaka rôznorodému financovaniu a finančnému riadeniu boli súkromné nemocnice v roku 1936 napriek kríze vo finančnom prebytku.^[4]

Školstvo

Ako bolo na tom školstvo pred zavedením sociálneho štátu? Pri absencii centralizovaného systému boli mnohé školy v Spojenom kráľovstve zakladané náboženskými a charitatívnymi inštitúciami. Štvrtina detí z pracujúcej triedy navštevovala súkromné školy a deti sa učili hlavne predmety, ktoré ich rodičia považovali za dôležité. Za 40 rokov medzi rokmi 1818 a 1858 sa podiel populácie, ktorý chodil do škôl takmer zdvojnásobil. Vzdelávanie zažívalo obrovský rozkvet a to v období, kedy štátne školy ešte neexistovali. V roku 1861 bolo 95,5% detí v školách. Napríklad medzi námorníkmi bola v tomto roku gramotnosť na úrovni 80 %. Avšak u novo regrutovaných chlapcov bola už 99 %. Keď preto v roku 1870 W. E. Forster ohlásil zmenu v britskom vzdelávaní, robil tak s veľkým ohľadom na to, aby nezničil už fungujúci systém. Trval na tom, aby vzdelávací systém nebol finančne hradený z centrálnej úrovne. Idea bola, aby sa na hradení výdavkov spojených so vzdelávaním tretinou podieľali rodičia, tretinou verejné dane a tretinou lokálne fondy (napríklad charita). V roku 1880 sa pre deti od 5 do 10 rokov zaviedla povinná školská dochádzka. Všetky štátne základné školy od roku 1918 boli zadarmo a v tomto roku sa zdvihol vek povinnej školskej dochádzky až do štrnástich rokov.^[5]

2.5.2 Spojené kráľovstvo po zavedení sociálneho štátu

V dnešnej dobe poskytuje väčšinu sociálnych benefitov štát a sociálne a zdravotné poistenie je povinné zo zákona. Zákonná povinnosť patrí medzi dôležité metódy moderného sociálneho štátu, čo má za dôsledok aj zmenu v ľudskej psychológii a motivácii. Ľudia sa stávajú závislými na sociálnych dávkach a strácajú vlastnú nezávislosť.^[6] Právo na štátnu sociálnu pomoc ničí osobnú iniciatívu, kreativitu a schopnosť niesť zodpovednosť za svoj život a životy najbližšieho okolia.^[7] Navyše náklady premietnuté do vyššieho daňového zaťaženia majú za následok nižší ekonomický rast a tým pádom menej možností pre výdavky súvisiace s dobrovoľným sociálnym zabezpečením.

Zdravotníctvo

Ako je na tom britské zdravotníctvo dnes? Je sociálny štát kvalitatívnym garantom poskytovania služieb v zdravotníctve? Centralizovaná národná zdravotná služba (NHS), ktorá začala vznikať v roku 1943, je významným bodom záujmu zo strany novej vlády Borisa Johnsona.

Hlavný argument pre zavedenie NHS bol, že centrálne plánovaný systém musí byť efektívnejší. Ak sa však pozrieme na vybavenosť nemocníc modernými prístrojmi, tak podľa dát OECD o počte MRI (magnetická rezonancia) a CT skenerov vykazovalo Spojené kráľovstvo v roku 2014 jedny z najnižších počtov v oboch kategóriách. NHS s počtom 7,23 MRI jednotiek na milión obyvateľov sa nachádzala hlboko pod priemerom krajín OECD. V kategórií CT skenerov vykazovala 9,5 CT skenerov na milión obyvateľov. V rámci rebríčka krajín OECD sa s menšími počtami nachádzalo už len Maďarsko a Mexiko.^[8]

V celkovom počte nemocničných lôžok sa podľa údajov OECD Spojené kráľovstvo tiež nachádza v spodných priečkach medzinárodných porovnaní. V roku 2017 malo 2,54 lôžka na 1000 obyvateľov, oproti prvému Japonsku s 13,05 alebo Nemecku s 8 posteľami na 1000 obyvateľov. Spojené kráľovstvo vykazuje navyše konštantný pokles počtu nemocničných lôžok od roku 2000, kedy ich mala k dispozícii v počte 4,08 lôžka na tisíc obyvateľov.^[9] Pre úplnosť je dôležité uviesť, že štatistiky o nemocničných lôžkach a zobrazovacích jednotkách CT a MRI neposkytujú celkový a úplný pohľad na fungovanie zdravotníctva danej krajiny.

V nemocniciach NHS je navyše podľa Dr. Barryho Cooksona z Public Health Laboratory Service zvýšená pravdepodobnosť rizika získania infekcie, ako dôsledok nedostatočného počtu zdravotníckeho personálu a prílišnej vyťaženosti v kombinácii s nedostatočnou hygienou.^[10] Takáto infekcia, ktorá je v priamej zodpovednosti prevádzkovateľa nemocnice, môže byť pre oslabených pacientov fatálna. Národný Inštitút pre zdravie a starostlivosť odhaduje počet ľudí, ktorí sa ročne infikuje v NHS na 300 000 pacientov ročne. Jeden zo šestnástich ľudí, ktorý sa lieči v nemocniciach NHS v nich získa infekciu navyše.^[11]

Ďalším uhlom pohľadu na zdravotný systém danej krajiny by mohla byť miera prežitia po diagnóze onkologického ochorenia. V tomto smere sa Spojené kráľovstvo podľa dát Európskej komisie nachádza pod priemerom Európskej únie – u žien vo všetkých vekových kategóriách a u mužov starších ako 55 rokov, kedy pravdepodobnosť ochorenia stúpa.^[12]

Inštitút národnej štatistiky zverejnil čísla ohľadom úmrtí, ktoré by sa dali znížiť pri včasnej a efektívnej lekárskej intervencii. Tieto úmrtia boli definované novou medzinárodnou definíciou, ktorá obsahovala dve podkategórie úmrtí. Tie, ktorým by sa dalo predísť včasnou intervenciou a úmrtia na choroby, ktoré sú liečiteľné. V roku 2018 by sa dalo v Spojenom kráľovstve v 22 % prípadoch úmrtiu vyhnúť. Znamenalo to 138 293 úmrtí, pričom 64 % z nich sa dalo predísť a 36 % z nich bolo liečiteľných. Pre úplnosť však treba zdôrazniť, že toto číslo je signifikantne menšie ako v roku 2001 a kontinuálne od tohto obdobia klesá.^[13]

Zavedením sociálneho štátu do praxe sa v zdravotníctve zničil už existujúci systém. Hlavným dôvodom pre jeho zavedenie bola námietka, že dovtedajšie zdravotníctvo síce funguje, avšak nie je centrálne riadené, nikto ho neplánuje a tým pádom to vlastne vôbec nie je systém. Zaujímavé je, že pri jeho obhajobe sa ako dôvody vôbec nespomínajú čakacie listiny na operácie, nízka kvalita medicínskych zákrokov, nedostatočné vybavenie nemocníc, či chýbajúca hygiena. Verilo sa, že centrálne plánované služby budú efektívnejšie. Súčasný centralizovaný NHS vytvoril prostredie pre vznik problémov, ktoré v takejto miere u decentralizovaného systému neboli. Spojené kráľovstvo už nie je lídrom svetového medicínskeho výskumu, nemá k dispozícii najmodernejšie prístroje a dokonca zápasí s nedostatočnou hygienou vo svojich nemocniciach. To má za následok množstvo úmrtí, ktorým by sa dalo predísť.

Školstvo

Ako je na tom britské vzdelávanie dnes? Je v tejto oblasti štátne riešenie garantom kvality a efektívnosti? V roku 2018 bolo v britskom verejnom vzdelávacom sektore zamestnaných 5,36 milióna ľudí a z toho sektor verejného vzdelávania tvoril so svojimi 1,511 milióna zamestnancami druhý najpočetnejší sektor verejných služieb. Znamená to významný nárast oproti roku 1999, kedy bolo vo vzdelávaní evidovaných 1,385 milióna zamestnancov.^[14] Z týchto zamestnancov pracovalo v roku 2018 na štátom platených školách 947 300 ľudí, z ktorých bolo len 48 % učiteľov a 28 % asistentov a 24 % podporného personálu.^[15] Verejné vzdelávanie má za následok veľkú mieru finančne náročnej a neefektívnej byrokracie a administratívy.

Povinná školská dochádzka mala zabezpečiť, aby sa žiaci naučili minimálne čítať a písať. Dospelí bez týchto znalostí sú omnoho ťažšie uplatniteľní na trhu práce. Ako rodičia nevedia správne podporiť svoje deti v ich vzdelávaní. V Spojenom kráľovstve organizácia National Literacy Trust odhaduje, že v roku 2012 bolo 7,1 milióna dospelých (respektíve 16,4 % z celkovej dospelej populácie) funkčne negramotných.^[16] To znamená, že sa nachádzali na úrovni 11 ročných detí s možnosťou pochopiť len krátke a jednoduché texty. Získavanie informácií z neznámych zdrojov, prípadne o neznámych témach, im môže spôsobovať ťažkosti. Spojené kráľovstvo má navyše trojnásobne viac nízko kvalifikovaných detí v kategórii 16 až 19 ročných v porovnaní s ostatnými krajinami OECD, kde sa na vrchole rebríčka nachádzalo Fínsko, Japonsko, Kórea alebo Holandsko. Veľká časť tohto rozdielu je pripisovaná slabým výsledkom z matematiky a v menšej miere slabšej gramotnosti.^[17]

Zaujímavým kvalitatívnym ukazovateľom štátnych škôl je rozvoj alternatívnych prístupov ku vzdelávaniu. Aj napriek zaplateniu štátnych škôl cez daňové mechanizmy a tým pádom možnosti ich využitia “zadarmo” si ľudia volia radšej inú alternatívu. Domáce vzdelávanie zažíva v Spojenom kráľovstve rozvoj a to aj napriek tomu, že rodičia detí ktoré sú vzdelávané doma na seba berú plnú finančnú zodpovednosť a znášajú aj náklady spojené s komisionálnym preskúšaním svojich detí. Medzi najčastejší dôvod domáceho vzdelávania rodičia udávajú nespokojnosť so vzdelávaním v štátnych školách. Odhaduje sa, že v roku 2018 bolo v domácom vzdelávaní 53 000 – 58 000 registrovaných detí. Tieto čísla však môžu byť väčšie, keďže registrovať domáce vzdelávania je dobrovoľné.^[18]

Vzdelávací systém v Spojenom kráľovstve je centralizovaný, byrokratický a finančne nákladný. Sociálny štát v ňom nie je dobrým garantom kvality, keď značná časť populácie nie je funkčne gramotná a v medzinárodných porovnaniach britskí žiaci zaostávajú za inými krajinami OECD. Britskí rodičia sa snažia pre svoje deti zabezpečiť vzdelávacie alternatívy a sú ochotní platiť aj dvakrát (raz cez dane a druhý krát na reálnych výdavkoch), len aby svoje deti nemuseli posielať do štátnych škôl.

Záver

Sociálne zabezpečenie a sociálne služby boli poskytované aj pred vznikom sociálneho štátu v Spojenom kráľovstve. Na jeho príklade môžeme vidieť, že sociálne zabezpečenie a finančné služby boli poskytované z veľkej časti svojpomocnými spolkami. Ich veľký počet a rôznorodosť prispieval ku konkurencii, ktorá slúžila v prospech jednotlivých členov. Dobrovoľnosť systému navyše neuberala na motivácii a zodpovednosti jednotlivca za svoj vlastný život a životy svojich najbližších. Existoval len malý podiel populácie, ktorý nebol poistený voči hlavným rizikám života. Ak by však niekto aj tak pomoc potreboval, mal k dispozícii bohatú sieť charitatívnych spolkov.

Rovnaký model vývoja vidíme aj pri iných oblastiach patriacich do sociálnej sféry. Vzdelanie v Anglicku bolo zabezpečené súkromnými, charitatívnymi alebo cirkevnými zdrojmi. Pred zavedením povinnej školskej dochádzky navštevovalo základné školy 95,5 % detí. V zdravotníctve vznikali nové nemocnice, ktoré poskytovali na svoju doby kvalitné zákroky a ich financovanie bolo zabezpečené z množstva rôznych zdrojov. O kvalite daných odvetví svedčí aj fakt, že nikto pri zavádzaní centralizovaných a štátnych modelov nechcel ohroziť už fungujúci systém a pristupoval v zavádzaní moderných prvkov sociálneho štátu veľmi opatrne.

Zavedením sociálneho štátu sa však zničili hlavné pozitívne atribúty už existujúceho systému. Systému, ktorý umožňoval dobrovoľné spájanie sa ľudí a využíval ich aktivitu pre vznik nových slobodných nástrojov a inštitúcií. Jeho dobrovoľnosť a kreatívna spontánnosť, ktorá vytvárala veľkú rôznorodosť, variabilitu a inovácie slúžila k prospechu všetkých občanov. Sociálny štát zároveň zmenil proaktívnu motiváciu pre zlepšenie si svojej vlastnej životnej situácie na právo ľudí, ktoré im má štát zabezpečiť. Toto právo na sociálne benefity u jednej časti občanov si však automaticky vyžaduje povinnosť u druhej časti vo forme väčšieho daňového zaťaženia. To má za následok obmedzenie priestoru pre slobodnú spoločnosť, inovatívnu kreativitu a prehĺbenie pasivity, plytvania a byrokracie.

Sociálny sa štát sa v Spojenom kráľovstve buduje od 19. storočia a jeho dynamika rastu sa značne zvýšila po prvej svetovej vojne. Zatiaľ jediným významným obdobím jeho spomalenia je obdobie vlád Margaret Thatherovej (1979 – 1990), ktorá sa ako premiérka pokúsila o jeho zmenšenie prostredníctvom privatizácie štátnych podnikov, obmedzenia vplyvu a moci odborov a uvoľňovania regulácií. Práve prostredníctvom týchto politík sa mohlo Spojené kráľovstvo ekonomicky zotaviť a napomohli k odvráteniu ekonomickej stagnácie a kolapsu.

V spoločnosti je však naďalej hlboko zakorenený mýtus, že len štát sa vie postarať o sociálnu podporu svojich občanov. Avšak, na príklade Spojeného kráľovstva 19. a 20. storočia je viditeľné, že existujú alternatívne cesty sociálnej podpory ako je cesta sociálneho štátu.

Literatúra

Poznámky pod čiarou

1. FOCUS (2018) ↑

2. Bartholomew (2006) s. 39 ↑

3. Gonda, P. (2018), s. 41 – 45 ↑

4. Bartholomew (2006), s. 96 ↑

5. Bartholomes (2006) ↑

6. Green (1999) ↑

7. Novak (2007) ↑

8. OECD (2014) ↑

9. OECD (2017) ↑

10. Bartholomew (2006), s. 134 ↑

11. National Institute for Health and Care Excellence (2014) ↑

12. European Commission (2018) ↑

13. Office for National Statistics (2020) ↑

14. Tamže ↑

15. Department for Education (2019) ↑

16. National Literacy Fund (2012) ↑

17. OECD (2016) ↑

18. House of Commons Library (2019) ↑