1.1 HOSPODÁRSTVO A JEHO REGULÁCIE

Úvod

Predstavy ľudí o úlohách a miere zásahov štátu, ktoré sme priblížili v kapitole Mýty optikou aktuálnych prieskumov, sa pretavujú aj do politickej, ekonomickej a spoločenskej reality. Socialistický experiment, ktorý Slovensko ako súčasť Československa podstupovalo v rokoch 1948 až 1989, je minulosťou.^[1] Dnes tak žijeme oveľa slobodnejšie a dôstojnejšie. Našu ekonomickú a celkovú slobodu a životnú úroveň však podkopáva rozsah a vplyv rozmáhajúceho sa štátu. Súčasťou toho sú jeho intervenčné zásahy do hospodárstva, ktoré načrtávame v tejto kapitole. 

Podľa očakávaní mnohých ľudí je pritom rolou štátu regulovať hospodársky vývoj a „zabezpečovať“ im blahobyt. Toto vžité presvedčenie sa opiera o ekonomický mýtus, že štát musí v ekonomike zohrávať významnú úlohu a reguláciami ju „riadiť.“ Mylné presvedčenie, podľa ktorého je zámerné riadenie ekonomiky a spoločnosti potrebné a účinné, je aj u nás silne zakorenené v hlavách veľkej časti politikov, intelektuálov a ďalších ľudí.

Vo verejnom diskurze sa opakujú napríklad tézy, že povinnosťou a schopnosťou štátu je „zaisťovať“ sebestačnosť krajiny napríklad v produkcii potravín či energií, korigovať štruktúru priemyselnej výroby a celej ekonomiky alebo prostredníctvom štátom vlastnených podnikov dosahovať zisky, ktoré budú príjmom štátu namiesto súkromných vlastníkov – slovenských či zahraničných podnikateľov. Výsledky prieskumu agentúry FOCUS pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika z roku 2018 zároveň ukázali, že podľa 57 % respondentov v hospodárstve existujú viaceré oblasti, ktoré by nemali patriť do súkromných rúk a mal by ich vlastniť a spravovať štát. Na druhej strane iba 22 % opýtaných uviedlo, že „štát by nemal vôbec podnikať a vlastniť podniky.“ Okrem toho zhruba dve tretiny respondentov (67,5 %) si myslia, že štát by mal „každému zabezpečiť prácu a slušnú životnú úroveň.“^[2]

Tieto názory súvisia s pretrvávajúcou podozrievavosťou a nedôverou voči podnikaniu a podnikateľom, zisku, trhu či kapitalizmu ako takému, ktoré sú okrem iného aj dedičstvom viac ako 40 rokov trvajúceho socializmu pred Novembrom 1989. „Socializmus v ľuďoch úspešne zasial predstavu, že čo je vo vlastníctve štátu, je vlastne aj ich.“^[3] Zo spomínaného prieskumu agentúry FOCUS tiež vyplynulo, že podľa 62 % respondentov zo štátom vlastnených podnikov za socializmu profitovali všetci občania. Do istej miery však tieto ekonomicky skreslené predstavy umocňujú aj príklady zázračného zbohatnutia kvázipodnikateľov po Novembri 1989, ktoré sa ale zakladali na morálne i ekonomicky zvrátenom prepojení týchto ľudí so štátom a vládnucimi politikmi. Sú tak dôsledkom politiky štátu a korupcie politickej moci, nie „zlyhania trhu či kapitalizmu.“

Značná časť obyvateľov Slovenska vo výsledku aj kvôli spomínaným faktorom mylne vníma trh, podnikanie a často aj súkromné vlastníctvo kapitálových statkov ako nemorálne. Súvisí to aj s mýtom vnímania trhu ako hry s nulovým súčtom, podľa ktorého jedna strana výmeny získava a druhá stráca.

Pohľad na realitu súčasnosti však odhaľuje, že takéto zmýšľanie vychádza z chybných predpokladov. Trhové prostredie na Slovensku síce zvyšuje ľuďom prosperitu, ale nie tak ako by mohlo, keďže ho významne obmedzuje množstvo regulácií a zásahov štátu. Rôzne druhy štátom vytváraných regulačných a iných bariér brzdia podnikavosť ľudí a namiesto toho, aby podľa deklarovaných cieľov „pomáhali ľuďom,“ kladú zbytočné prekážky invenčnosti a pracovitosti jednotlivcov, čím v dôsledku poškodzujú nielen podnikateľské prostredie, ale aj celú spoločnosť.

1.1.1 Podnikateľské prostredie a bariéry v ňom

Kvalita podnikateľského prostredia je komplexná kategória, ktorú ovplyvňuje, napríklad byrokratická záťaž kladená štátom na podnikateľov, ich daňové a odvodové zaťaženie, vymožiteľnosť práva v štáte a množstvo ďalších faktorov.^[4] Nepriamo ju však možno vyjadriť prostredníctvom indexov, pričom viaceré z nich ukazujú, že kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku dlhšie stagnuje, respektíve sa v ostatných rokoch zhoršuje a Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami s ekonomicky slobodnejším prostredím a s menšími zásahmi štátu do ekonomiky.

Podľa rebríčka kvality podnikateľského prostredia Doing Business, ktorý zahŕňa rôzne parametre ovplyvňujúce jednoduchosť podnikania,^[5] je pozícia Slovenska v medzinárodnom porovnaní približne rovnaká, respektíve mierne horšia ako v roku 2010. Varovný je však trend z ostatných rokov. Kým v roku 2014 patrilo Slovensku podľa tohto komplexného ukazovateľa 29. miesto spomedzi 190-tich krajín sveta, v nasledujúcich piatich rokoch sa umiestnenie Slovenska kontinuálne prepadalo až na 45. miesto v minulom roku (graf 3). Podľa tohto indexu má lepšie podmienky na podnikanie väčšina krajín regiónu, Česká republika (41. miesto), Poľsko (40. miesto), Slovinsko (37. miesto) či Rakúsko (27. miesto).^[6] Ešte v roku 2016 pritom Ministerstvo financií SR deklarovalo cieľ^[7] zlepšiť podnikateľské prostredie natoľko, aby Slovensko v tomto rebríčku dosiahlo 15. pozíciu, už v nasledujúcom roku po prepade Slovenska na 39. miesto však túto ambíciu opustilo.

Z tohto hodnotenia podnikateľského prostredia na Slovensku Svetovou bankou^[8] vyplýva, že jednou z najväčších bariér v podnikateľskom prostredí sú u nás zdĺhavé stavebné povoľovania (146. miesto zo 190. krajín sveta podľa tohto ukazovateľa). Zatiaľ čo priemerná dĺžka stavebných konaní v krajinách OECD predstavuje 152 dní, v prípade Slovenska je to až 300 dní.^[9] Nedostatky v tejto oblasti sú pritom zrkadlom mnohovrstevného problému, ktorý vyviera okrem iného z nízkej vymožiteľnosti práva, zastaraného stavebného zákona, zlej súčinnosti jednotlivých zložiek verejnej správy a jej nedostatočnej elektronizácie. „Stavebné konania sú vlastne taká križovatka, kde sa stretá všetko to, čo je nefunkčné vo verejnej správe.“^[10]

Ďalšou výraznou bariérou v podnikateľskom prostredí u nás je náročnosť naštartovania podnikania, čo dokumentuje až 118. miesto Slovenska v rebríčku Svetovej banky podľa tohto ukazovateľa. Štát na Slovensku zaťažuje začínajúcich podnikateľov relatívne väčším počtom administratívnych procedúr a povinností a začatie podnikania u nás trvá viac ako dvakrát dlhšie, než je to vo vysokopríjmových krajinách OECD priemerom (21,5 dňa vs 9,2 dňa).

Množstvom administratívnych a ďalších bariér s rôznou finančnou a časovou náročnosťou však štát vo výraznej miere zaťažuje podnikateľov aj v priebehu podnikania. Byrokratický index pravidelne zostavovaný inštitútom INESS dosiahol v roku 2019 hodnotu 221 hodín.^[11] Na modelovom príklade výrobného mikropodniku so štyrmi zamestnancami predstavuje pre podnikateľa najväčšiu časovú záťaž agenda zamestnávania, vrátane manažmentu daní a odvodov, ktorá predstavuje takmer 85 hodín ročne. Oblasť podnikateľských daní v prípade takéhoto podniku znamená pre podnikateľa ročný časový náklad 46 hodín. Tieto časovo náročné činnosti, ktoré od podnikateľov vynucuje štát, sú pritom realizované na úkor samotnej podnikateľskej činnosti a tvorby ekonomických hodnôt.

Nespokojnosť s kvalitou podnikateľského prostredia dávajú najavo aj samotní podnikatelia. Podľa pravidelného zisťovania Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá zostavuje Index podnikateľského prostredia, medzi podnikateľmi pretrváva negatívny pohľad na stav podnikateľského prostredia. Kým v roku 2001 index začínal na 100 bodoch a až do roku 2006 rástol na úroveň v hodnote približne 120, do roku 2019 klesol na necelých 42 bodov (graf 4). Slovenskí podnikatelia tak negatívne hodnotia podnikateľské prostredie oproti minulosti.^[12]

Za najväčšiu bariéru v podnikaní podnikatelia v roku 2019 označili vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, nadmernú byrokraciu, dostupnosť pracovnej sily, efektívnosť hospodárenia štátu, zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov či úroveň korupcie v štátnej správe. V prípade byrokracie, prieťahov v konaniach úradov a výkazníctva, ktorými sú podnikatelia zo strany štátu zaťažovaní, podľa pravidelného zisťovania PAS medzi podnikateľmi index od začiatku merania v roku 2001 prakticky nepretržite klesá a v roku 2019 dosiahol hodnotu 5, t. j. prepadol sa o celkovo 95 bodov (graf 5), čo dokladuje rastúcu byrokratickú a administratívnu záťaž kladenú na podnikateľov na Slovensku.

Podľa celkového počtu vzniknuvších a zaniknuvších firiem (s. r. o. a a. s.) a živností však aj napriek pretrvávajúcim bariéram v podnikateľskom prostredí a jeho relatívnemu zhoršovaniu voči ostatným krajinám sveta, však „chuť podnikať“ zostala v uplynulých rokoch relatívne stabilná. V roku 2019 na Slovensku vzniklo takmer 21 000 právnických osôb a zaniklo ich približne 4 100. Živnosť si založilo alebo samostatne zárobkovou osobou (SZČO) sa stalo zhruba 44 900 osôb, pričom s podnikateľskou aktivitou ich skončilo 51 600. To ale v porovnaní s predošlými rokmi predstavuje výrazný nárast: v predošlom roku 2018 skončilo s podnikaním 41 900 živnostníkov a SZČO, v roku 2017 len 35 800.^[13]

Graf 6

Odkaz: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (2018)^[17]

1.1.2 Miera ekonomickej slobody

Bariéry, ktoré štát kladie podnikateľom a s nimi súvisiaca zlá kvalita podnikateľského prostredia celkovo podkopáva ekonomickú slobodu a oslabuje potenciál pre ekonomickú prosperitu v krajine. O nepriaznivých dosahoch intervenčných zásahov štátu do hospodárstva vypovedá napríklad obmedzená a nepriaznivo sa vyvíjajúca miera ekonomickej slobody na Slovensku. Kým v rokoch 2000 až 2006 sa relatívna pozícia Slovenska v  medzinárodnom rebríčku Indexu ekonomickej slobody zostavovaného Heritage Foundation^[18] vďaka protrhovým reformám výrazne zvyšovala, v nasledujúcich 14-tich rokoch sa umiestnenie Slovenska v rebríčku prepadlo o 27 miest: z 33. miesta v roku 2006 na 60. miesto v roku 2020 (graf 7).

V súčasnosti Slovensku patrí podpriemerná pozícia v rámci štátov Európy: 32. miesto zo 45-tich štátov.^[19] Ešte výraznejšie zaostávame oproti krajinám s dlhodobo najvyššou mierou ekonomickej slobody v globálnom meradle, akými sú, respektíve boli do roku 2019,^[20] Hongkong, Singapur či Nový Zéland (príloha 1). V nich je trhové prostredie zaťažované reguláciami a intervenciami štátu v podstatne menšej miere ako na Slovensku. Zaostávanie Slovenska je zrejmé aj pri porovnaní s ekonomicky relatívne slobodnejšími krajinami v rámci Európy, napríklad Švajčiarskom a Estónskom (príloha 2), ktoré bolo pred rokom 1989 rovnako ako Slovensko súčasťou východného bloku socialistických štátov. Krajiny s najväčšou ekonomickou slobodou zároveň patria ku krajinám s najväčším HDP v prepočte na obyvateľa a najvyššou životnou úrovňou.^[21]

Aj tieto nepriaznivé výsledky miery ekonomickej slobody v ostatných rokoch na Slovensku potvrdzujú, že napriek systémovému zlepšeniu podmienok fungovania trhu a podnikania od Novembra 1989 pretrvávajú a prehlbujú sa niektoré problémy, ktoré podnikateľské prostredie a fungovaniu trhu u nás zásadne obmedzujú a deformujú.^[22] Ide najmä o legislatívne bariéry podnikania a iných ekonomických aktivít, priame i nepriame zásahy do slobodných rozhodnutí v podnikaní deformujúce konkurenčné prostredie, obmedzenia v pracovno-právnych vzťahoch a regulácie trhu práce, nadmerné finančné zaťaženie podnikania či administratívne bariéry podnikania a konkurencie týkajúce sa vstupu na trh, podnikania aj výstupu z trhu.

1.1.3 Dôsledky intervenčného a iného pôsobenia štátu v ekonomike

Zdravé podnikateľské prostredie a fungujúci trh v podmienkach ekonomickej a celkovej slobody s univerzálnymi pravidlami sú pritom nevyhnutnými predpokladmi prosperity a fungovania spoločnosti. Mementom sú naopak experimenty s centrálne plánovaným hospodárstvom prakticky bez súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov pred rokom 1989 na Slovensku ako aj v ďalších štátoch sveta, ktoré okrem iného vždy viedli k ekonomickému zlyhaniu a zaostávaniu za štátmi, ktoré takéto experimenty nepodstupovali.^[23]

Dnes už počet súkromných podnikateľských organizácií dosahuje na Slovensku približne 99,9-percentný podiel zo všetkých podnikateľských subjektov, čo je (nielen) z pohľadu tvorby zdrojov veľmi dôležité. Súkromné vlastníctvo kapitálových statkov umožňuje racionálnu ekonomickú kalkuláciu, ktorá je základom efektívneho rozhodovania jednotlivcov, fungovania trhového hospodárstva a nutným predpokladom bohatstva v spoločnosti. Umožňuje slobodné konanie ľudí v spoločnosti prevažne vzácnych statkov, vymedzuje hranice a vyjasňuje vzťahy ľudí v ekonomických činnostiach, prináša zodpovednosť a zvyšuje motiváciu starať sa a zveľaďovať majetok ako kapitálovú hodnotu. Vlastníctvo kapitálu tým predlžuje časový horizont uvažovania a motivuje jeho majiteľa k hospodárnosti a dlhodobému prístupu k majetku, teda k reálnemu podnikaniu.

Na druhej strane štát veľkú časť vytvorených zdrojov rozdeľuje, presmerováva a svojimi zásahmi vnáša falošné signály a umelo mení ekonomické rozhodnutia súkromného sektora. Ten je na Slovensku výrazne limitovaný, vytláčaný, deformovaný a obmedzovaný verejným sektorom napríklad netrhovou konkurenciou štátnych podnikov, verejnou správou, veľkým objemom prerozdeľovania vytvorených finančných zdrojov, značnou finančnou a administratívnou záťažou, reguláciami a inými zásahmi vlády i Európskej únie (k tomu viac v kapitolách 1.2 Vládne prerozdeľovanie a verejné financie a 2.7 Európska únia a sociálny štát).

Významným obmedzením pre súkromný sektor, konkurenciu a podnikanie je však aj napriek malému percentuálnemu podielu inštitucionálnych jednotiek relatívne ešte dosť verejných podnikov a najmä ich veľkosť, váha na zamestnanosti, postavenie na jednotlivých trhoch a s nimi spojené štátne zásahy (regulácie na daných trhoch či vládne podpory štátnym podnikom). Vo viacerých prípadoch pritom ide o rozhodujúcich či monopolných ekonomických hráčov, napríklad v sieťových odvetviach.

Demotivácie k efektivite a k dlhodobému prístupu riadenia podnikov (ako kapitálovej hodnoty) a naopak motivácie krátkodobého prístupu s menej hospodárnym prístupom prehlbujú politické prepojenia ich fungovania. Okrem toho napríklad podľa Transparency International Slovensko iba 45 % firiem vlastnených verejnými subjektmi verejne vyhodnocuje plnenie plánovaných finančných a výkonnostných kritérií za uplynulý rok a viac ako 75 % analyzovaných verejných firiem poskytujúcich rôzne formy dotácií, sponzoringu alebo podpory z 2 % daní nezverejňuje zoznam podporených subjektov.^[24]

Dôsledkom štátneho vlastníctva podnikov v rôznych odvetviach sú tak v praxi okrem iného napríklad horšie finančné výsledky hospodárenia, buď v podobe nižších ziskov alebo u významnej časti z nich každoročné straty. Príkladom je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý každoročne v segmente dodávok plynu domácnostiam hospodári so stratou,^[25] pričom v aktuálnom roku 2020 túto stratu priamo prehlbuje aj politické rozhodnutie vlády z roku 2019^[26] o „zmrazení“ cien plynu pre domácnosti. Zjavným problémom štátneho vlastníctva podnikov je tak aj ich využívanie na plnenie politických zadaní a cieľov, napríklad prostredníctvom skrytých subvencií, potvrdzujúce ich prepojenie s vládnymi politikmi.

Nepodnikateľskú podstatu štátnych podnikov zvýrazňuje prísun netrhových zdrojov, na ktoré sa manažéri môžu vždy spoliehať. Vlády ich z daní dotujú, napríklad v prípade ich strát. Fungovanie štátnych podnikov tak sprevádza morálny hazard. Predstavujú dodatočnú záťaž pre daňovníkov, z ktorej sú zvýhodňované oproti ostatným. Negatívom pre spotrebiteľov sú aj nekvalitné služby štátnych firiem, napríklad železníc, Slovenskej pošty, či bratislavského letiska. Keď sa napriek tomu štát hrá na podnikanie, spôsobuje neefektívnosť týchto podnikov, ich zvýhodňovanie oproti ostatným, obmedzovanie súkromných podnikateľov, politické deformovanie konkurencie a podnikania, dodatočné náklady pre daňovníkov a spotrebiteľov a iné negatívne dôsledky.^[27]

S existenciou štátnych firiem sú zároveň spojené rôzne regulácie a iné vládne zásahy do trhu, napríklad cenové a iné regulácie v sieťových odvetviach a železničnej a autobusovej doprave. Trhové a podnikateľské prostredie celkovo výrazne deformujú vládne intervencie v podobe regulácie cien, ako aj priamych a nepriamych selektívnych „podpôr“ podnikateľským subjektom: dotácie podnikateľským subjektom, investičné stimuly či napríklad vládne záruky za úvery podnikateľských subjektov.

Regulácie a iné intervencie spôsobujú negatívne dôsledky^[28] ako vyššie náklady podnikateľov, vyššie ceny spotrebiteľov či podkopávanie konkurencie. Ich nezamýšľané dôsledky v hospodárstve v konečnom dôsledku vedú k rastúcej neefektívnosti, vysielajú účastníkom trhu neekonomicky (politicky) vyvolané signály a deformujú trhové prostredie, čím dochádza k podkopávaniu podnikavosti, invenčnosti a základných ekonomických motivácií. Ich najvážnejším mimoekonomickým dôsledkom je obmedzovanie slobody.

Hoci obdobie reálneho socializmu je už minulosťou a slovenské hospodárstvo sa vďaka obnoveniu základných ekonomických slobôd po roku 1989 svojou úrovňou postupne približuje západným krajinám, silné postavenie štátu v slovenskom hospodárstve rast našej ekonomickej úrovne výrazne priškrcuje. Namiesto vytvorenia ekonomicky slobodného prostredia založeného na princípoch voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu sa Slovensko vydalo cestou sociálneho štátu, ktorého základným rysom je zásadná miera prerozdeľovania a vysoké verejné výdavky (viac v kapitole 1.2 Vládne prerozdeľovanie a verejné financie), ako aj výrazné regulačného zásahy štátu do ekonomiky s množstvom nezamýšľaných dôsledkov. Potvrdením toho je vývoj kľúčových predpokladov prosperity: ekonomickej slobody a podnikateľského prostredia.

Záver

Kľúčovým predpokladom pre fungujúcu trhovú ekonomiku a priaznivé ekonomické podmienky na podnikanie, ktoré vytvára zdroje bohatstva a produktívne pracovné miesta, je súkromný sektor, ako aj rešpektovanie, ochrana a vymáhateľnosť vlastníckych práv. S tým je spojená požiadavka minimálneho pôsobenia selektívnych zásahov zo strany štátu a minimálneho obmedzovania slobodného rozhodovania a ekonomickej kalkulácie podnikateľov.

Hoci slovenské hospodárstvo po roku 1989 prešlo z modelu centrálneho plánovania na fungovanie podľa trhových princípov, štát trhové prostredie významne deformuje svojimi zásahmi. V dôsledku toho podmienky na podnikanie na Slovensku výrazne zaostávajú za podmienkami v ekonomicky relatívne slobodnejších krajinách.

Pozitívne efekty vyvolávané dominanciou súkromného sektora sú utlmované a podkopávané pôsobením verejného sektora. Hoci z čisto kvantitatívneho pohľadu súkromné podnikanie nad pôsobením verejných firiem jasne prevláda, priama účasť štátu na podnikaní a najmä prerozdeľovaní veľkých finančných prostriedkov, ako aj regulačné zásahy verejnej správy súkromný a osobitne podnikateľský sektor značne obmedzujú, čím pôsobia proti tvorbe ekonomických hodnôt a ekonomickej prosperite celej spoločnosti.

Z pohľadu ukazovateľov ekonomickej slobody Slovensko v medzinárodnom porovnaní výrazne zaostáva za ekonomicky slobodnejšími štátmi, ktoré vďaka podstatne menšej miere štátnych intervencií a regulácií profitujú z vyššej ekonomickej úrovne. Vnímanie podnikateľského prostredia zo strany samotných podnikateľov sa uplynulých približne 15 rokov kontinuálne zhoršuje. Množstvo administratívnych bariér podnikania a časovo náročných činností, ktoré od podnikateľov vynucuje štát, podnikatelia realizujú na úkor samotnej podnikateľskej činnosti. Práve tá – a nie vládou vynucované prerozdeľovanie v ekonomike vytvorených zdrojov – je pritom pôvodcom ekonomických hodnôt a zdrojom blahobytu.

Literatúra

Príloha 2

Poznámky pod čiarou

1. Hĺbkový pohľad na jeho realitu u nás sme predstavili v publikácii Socializmus: realita namiesto mýtov (Gonda, Zajac, 2020). ↑

2. FOCUS (2018) ↑

3. Vlachynský (2019a) ↑

4. Bližšie napríklad Audit podnikateľského prostredia (Kolektív autorov, 2014). ↑

5. Medzi sledované indikátory vstupujúce do výpočtu indexu patrí náročnosť začatia podnikania, proces stavebného povoľovania, prístup k energiám, registrácia majetku, prístup k úverom, daňové zaťaženie, prístup k medzinárodným trhom, vymáhateľnosť práva, riešenie insolvencie a flexibilita trhu práce. ↑

6. Svetová banka (2019a) ↑

7. Ministerstvo financií (2016), s. 34 ↑

8. Svetová banka (2019b) ↑

9. Svetová banka (2020b) ↑

10. Vlachynský (2019b) ↑

11. INESS (2019) ↑

12. Podnikateľská aliancia Slovenska (2019) ↑

13. Finstat (2020) ↑

14. Svetová banka (2019a) ↑

15. Údaj vychádza zo štruktúry ceny elektriny pre odberateľov v domácnostiach, údaje o štruktúre ceny elektriny pre veľkoodberateľov ÚRSO nezverejnil. ↑

16. Potočár (2019) ↑

17. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (2018) ↑

18. V Indexe ekonomickej slobody hodnotenie 100 vyjadruje 100-percentnú mieru ekonomickej slobody s 0-percentným štátnym donútením a index 0 predstavuje ekonomiku bez ekonomickej slobody a so 100-percentnou štátnou reguláciou. Najvyšší stupeň ekonomickej slobody predpokladá úplné právo na súkromné vlastníctvo, úplnú slobodu pohybu pracovnej sily, kapitálu a tovarov a zároveň predpokladá absenciu nátlaku a donucovania zo strany štátu na slobodné rozhodovanie jednotlivcov nad rámec nevyhnutný na ochranu ekonomickej slobody a zabezpečenie niektorých funkcií štátu. ↑

19. Heritage Foundation (2020) ↑

20. Výsledky Indexu ekonomickej slobody v danom roku sú zverejnené na základe údajov z predchádzajúceho roku ↑

21. Schram (2008) ↑

22. Gonda, Karpiš, Kazda (2010) ↑

23. Komplexnú analýzu socializmu v Československu pred rokom 1989 a jeho porovnanie s vtedajším Západom a súčasnosťou u nás predstavil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v nedávnej publikácii Socializmus: realita namiesto mýtov (Gonda, Zajac, 2020). ↑

24. Podľa Transparency International Slovensko (http://firmy.transparency.sk/), ktorá v rámci jej projektu „Otvorené štátne firmy“ od roku 2012 monitoruje, na jednom mieste postupne sústreďuje a publikuje informácie o podnikoch vo vlastníctve štátu a samospráv. ↑

25. Rojko (2019) ↑

26. Potočár (2020) ↑

27. Gonda (2015) ↑

28. Netýka sa to regulácií, ktoré legitímne vymedzujú univerzálne pravidlá spoločnosti s trhovou ekonomikou, napríklad týkajúcich sa ochrany života, ochrany a vymáhateľnosti vlastníctva, zmlúv, resp. definičných vymedzení a pravidiel fungovania súkromných inštitúcií a iných súkromno-právnych inštitútov. ↑